„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku,
lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna
a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Mt 1, 20-21.

V poslednom týždni adventu sa dni ešte stále skracujú, denné svetlo trvá krátko, počasie je chladné a nehostinné. Spolu s ďalšími ľuďmi sme sa zaodeli náhlením a stresom spojeným s prípravou na Vianočné sviatky. Čo robia v tomto čase dvaja zaľúbení a zasnúbení ľudia? Myslia na seba, tešia sa z pocitu vzájomnej náklonnosti. Sú šťastní pri stretnutiach a s otvorenými očami snívajú o svojej budúcnosti.

Je tu ale ešte iný sen. Hoci sa sníva zaľúbenému mužovi, predsa nemá ľahký priebeh. Je to sen spiaceho Jozefa. Zaspal v dielni na svojom stolárskom stole unavený, uťahaný ťažkou prácou, premožený únavou. Jeho spánok je spojený s bremenom veľkého žiaľu a tiež s vážnym, nie ľahkým rozhodnutím, ktoré by mal urobiť. Jeho doterajšie vízie a plány o budúcnosti charakterizuje blednúca až miznúca nádej. Doteraz mal nádej na svoj život s Máriou. Avšak …

Mária je v požehnanom stave a Jozef vie, že dieťa, ktoré čaká táto pekná, skromná a zbožná mladá žena, nie je jeho.

Do tohto Jozefovho tmavého a ťažkého spánku, do smútku a bezradnosti vstupuje svetlo anjela, ktoré prežaruje všetku tmu okolo Jozefa, ale aj tmu jeho vnútra. Anjel svojím prstom nasmerováva tenký svetelný lúč do najtmavšieho kúta Jozefovho sna, v ktorom stojí Mária. Akoby anjel hovoril Jozefovi: Pozri sa. Toto je tvoj najväčší strach a najväčšia obava, ale práve tam na teba čaká a chce ťa stretnúť najradostnejšia zvesť o Mesiášovi. „Jozef , syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1, 20).

Pre Jozefa sa najťažšie trápenie jeho srdca stalo najväčším požehnaním. Na stretnutie s anjelom zareagoval svojou plnou dôverou. Dôverou v Najvyššieho a dôverou k Márii. Jozefov sen a jeho dôvera je pre nás útechou v týchto najtmavších dňoch roka a ešte väčšou útechou, keď zažívame vonkajšiu alebo vnútornú osobnú tmu. Ježišovo svetlo dokáže zahnať všetku tmu a všetky obavy.

Aj pre nás je tu adventný odkaz, ktorý znie: Neboj sa prijať do svojho života Máriu a jej Syna, ktorý sa počal z Ducha Svätého.

Večne živý Bože,
do tmy našich dní zapaľuješ svetlo,
vyslobodzuješ nás z vlastného zajatia.
Nám, úbožiakom, zveril si tajomstvo dôvery.
Do našej krehkej ľudskej prirodzenosti
si vložil duchovnú silu,
ktorá nás nikdy neopustí.
I keď na ňu zabúdame, zostáva v nás,
aby nám pomáhala ísť ďalej
Áno, do tmy našich dní
zapaľuješ oheň, ktorý nikdy nezhasne.