I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba
a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom (Gn 28, 12).

V rodokmeni Ježiša Krista na začiatku Matúšovho evanjelia sa za Abrahámom a Izákom spomína Jakub. Kým praotec Abrahám je symbolom hlbokej viery a Izák je symbolom obety, príbeh Jakuba nám pripomína perspektívu neba a vzťah s Bohom.

Jakub a Ezau boli bratmi. Ezau bol prvorodený, a preto mal dostať požehnanie svojho otca Izáka. Mladší Jakub však podviedol svojho už slepého otca, získal od neho požehnanie pre seba, čím poškodil svojho brata Ezaua. Ezau sa nazlostil, a preto Jakub musel pred ním utiecť.

Napriek neprávostiam, ktoré urobil Jakub, Boh na neho nezabudol ani ho neodvrhol. Na úteku do Haranu mal Jakub sen, v ktorom videl rebrík siahajúci až do neba a na ňom zostupujúcich a vystupujúcich anjelov. Nad tým stál Pán a zopakoval Jakubovi prísľub, ktorý už dal jeho dedovi Abrahámovi. Vraví mu, že bude otcom veľkého národa, že ho bude neustále chrániť. Jakub sa zobúdza užasnutý a vraví, že ak ho Boh bude naozaj chrániť a postará sa o všetko, čo potrebuje, on, Jakub, bude uctievať Boha ako svojho Pána.

V celom tom príbehu sa Jakub ocitá na križovatke života, ktorá mu dovoľuje spoznať realitu o sebe. Uteká pred bratom ale aj pred Bohom, a pritom sa stráca sám sebe. Rebrík, ktorý vidí vo svojom sne, mu pomáha spoznať posvätnosť miesta, na ktorom sa nachádza. Tam, kde je človek, je aj Boh. Stvoriteľ neodtiahol ruky od človeka. Je neustále s ním a pri ňom. 

Príbeh Jakuba  a jeho sna o rebríku potvrdzuje, že každé miesto, kde sa nachádzajú ľudia, sa jednoducho môže premeniť na priestor stretnutia s Bohom. Jakubov rebrík – toto spojivo neba so zemou – jasne naznačuje, že Boh ako prvý zostupuje k človeku utrápenému vlastnou hriešnosťou a egoizmom. Vystupujúci a zostupujúci anjeli svedčia o tom, že Boh z neba nezištne sa skláňa na zem k človekovi a dvíha ho k sebe, do roviny svojho priateľstva. Žiaľ, Jakub po tomto zážitku kladie Bohu podmienky.

Spomeňme si, koľkokrát sme my dávali Bohu podmienky, vyjednávali s ním, pokúšali sa ho podplatiť a podmazať svojimi dobrými skutkami alebo tým, že sa zmeníme, s tým, aby nám splnil to, čo žiadame. Spomeňme si tiež, koľkokrát sme podmienili svoju lásku voči rodine a priateľom. Pamätajme na to, že naozajstná láska a viera nebývajú zoskrutkované, nie sú stiahnuté či zviazané. Rozhodnime sa pre nesebeckú lásku k Bohu a druhým. Toto je naša perspektíva.

Otče, vydávam sa na cestu hľadania.
Nič už s istotou netvrdím.
Ale ty, Bože môj,
bdej nad mojimi krokmi
a ukazuj mi smer. sv. Augustín