Život nestačí – povedal motýľ. Treba k nemu slnečný jas, slobodu a malý kvietok (Hans Christian Andersen).

Ľudské dejiny sú o neustálom hľadaní slobody. Je to téma, ktorá sa neustále opakuje aj vo Svätom Písme od Genezis až po Apokalypsu. Už v tretej kapitole prvej knihy Starého Zákona v príbehu o stvorení ľudstva sa človek vzdal svojej slobody tým, že sa rozhodol vzbúriť sa proti Bohu. Odvtedy dokonalá sloboda, ktorú Boh stvoril v rajskej záhrade, bola preč. Fyzické a duchovné následky tejto straty sú dlhodobé; pociťujeme ich dodnes – osobne i spoločensky.

Sloboda nie je to, o čom spieva Rytmus: Robím si čo chcem, lebo je to len moja vec. To je svojvôľa. Sloboda je možnosť výberu medzi možnosťami konania (W. Wundt), a tiež je silou v človekovi, ktorá mu umožňuje rásť a dozrievať v pravde a v dobre. Svoju dokonalosť dosahuje v zameraní na Boha (Katechizmus, 1731). Sloboda je znakom a potvrdením Božej prítomnosti: Kde je Pánov Duch, tam je sloboda (2Kor 3, 17).

Známe sú často opakované slová: pravda vás vyslobodí (Jn 8, 32). Mnohokrát sa ale zabúda, že ich povedal Ježiš v kontexte osobnej viery v Neho ako Božieho Syna a Mesiáša a s dôrazom na slobodu od hriechu: Každý, kto pácha hriech, je otrok. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní (Jn 8, 34.36). Práve preto stal sa jedným z nás, vzal naše hriechy a nechal sa s nimi priklincovať na kríž, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu. Z toho vyplýva, že skutočná sloboda jestvuje iba na jednom základe, ktorým je Kristus. V tomto duchu píše apoštol Pavol: Kristus nám vydobyl slobodu (Gal 5, 1). On nás učí slobode od sebectva, od predsudkov, od klamstva od nenávisti; slobode od každého zla. Človek, ktorý vykročí hľadať slobodu, sa musí najprv naučiť zdisciplinovať svoju dušu a zmysly – tvrdí Dietriech Bonhoeffer (1906-1945) vo svojej básni Zastavenia na ceste k slobode.

Skutočná sloboda je vždy spojená s konaním dobra pre druhých. Je to sloboda pre dobro, sloboda zvoliť si to, čo je správne. Čím väčšmi človek koná dobro, tým sa stáva slobodnejším. Pravá sloboda je iba tá, ktorá je v službe dobra a spravodlivosti (Katechizmus, 1733). Na ceste k slobode, ktorá je zároveň cestou viery, pokánia a dozrievania v láske, nemôže chýbať odvaha, ktorá umožňuje kráčať proti frustráciám, pochybnostiam, znechuteniam, boriť sa s ťažkosťami; vsadiť hlavne na Pána Boha, ktorý nás volá, aby sme kráčali dopredu, veď On je neustále s nami (D. DeMarco).

Rozhodnúť sa pre Ježiša a život podľa evanjelia znamená zvoliť si skutočnú slobodu. Je to cesta namáhavá, trvá celý život, ale robí nás šťastnými a slobodnými.