Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!“ Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch.  (1Sam 16, 12-13)

Boh posiela proroka Samuela k mužovi menom Jesse. To je ten Jesse, podľa ktorého sú pomenované naše adventné meditácie a o ktorom prorok Izaiáš predpovedal, že: Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok (Iz 11, 1). V týchto slovách je zopakovaný rajský prísľub o Mesiášovi, ktorý priam naberá na intenzite jeho naplnenia.

Samuel má jedného z Jesseho synov ustanoviť za kráľa nad Izraelom. Jesse mu predstavuje sedem synov. Ale ani jedného si Samuel z nich nevybral. Kladie otázku: Sú to všetci tvoji synovia? Jesse odpovedá, že nie sú to všetci, lebo najmladší menom Dávid práve pasie ovce. Samuel naliehal, aby poslali pre neho. Keď prišiel, Pán Boh dal vnuknutie Samuelovi, aby Dávida uprostred jeho bratov pomazal za kráľa. Od toho dňa pôsobil Boží duch na najmladšom Jesseho synovi, na Dávidovi a jeho meno sa dostalo do Ježišovho rodokmeňa.

Dávid, kedysi obyčajný pastier oviec, teraz pomazaný kráľ nad celým Izraelom, sa má spravodlivo starať o ľudí, ako sa pastier stará o svoje ovce. Dávid sa vo svojom živote úplne spoliehal na Pána Boha, mal k Nemu veľkú dôveru. Veril, že Boh je s ním a že je jeho istotou. Nazýva Boha pevnosťou, štítom, útočiskom. Božie pôsobenie v Dávidovom živote je mocné, ako sila prírody. Jeho nepriatelia utekajú a sú zničení. Hoci je Dávid hriešny a neverný, Boh zostáva voči nemu verný. Božia zmluva lásky je pevná a trvalá.

Z tejto skúsenosti sa zrodila Dávidova základná filozofia, ktorá znie: Kraľovať znamená slúžiť. Neustále sa inšpiroval Božou starostlivosťou, dobrotou a láskou.Ako vynikajúci básnik a – nebojím sa povedať – veľký Boží priateľ namaľoval najkrajší poetický obraz o Božej starostlivosti, tým že zložil najznámejší žalm, ktorý sa začína slovami: Pán je môj pastier (Ž 23). Je pastierom. ktorý slúži ovciam tým, že sa stará o ich potravu a chráni ich pred zlom. To preto má v ruke palicu. Nie aby ich bil, ale aby odohnal od nich zlé.

Ak dnes spoločne hľadíme na pastiersku palicu ako symbol služby, chceme si uvedomiť, že každý z nás v rôznych oblastiach bol povolaný do služby, ktorá má dvojitý rozmer: oslavovať Boha a dobre robiť druhým. Čím konkrétne by som mohol dnes poslúžiť tým, ktorých stretnem? Uvažujme o tom.

Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom (Mk 10, 43).

Pane, Ty si môj pastier,
a preto mi nič nechýba.
Pasieš ma na zelených pasienkoch,
vodíš ma k tichým vodám, osviežuješ mi dušu. Vedieš ma po správnych chodníkoch.
I keby som mal ísť tmavou dolinou
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. (por. Žalm 23)