Deviata sféra: Primum mobile – anjeli
Beatrice privádza Danteho do deviatej sféry Raja, ktorá má názov Primum mobile – Prvotný hýbateľ. Táto sféra je považovaná za kozmické spojenie večnosti s časom, za bod stretnutia Boha a vesmíru. Deviata sféra je sídlom anjelov, ktorí obklopujú jasný svetelný bod, čo v lúčoch leje žiaru ostrú (Par. XXVIII, 16). Deväť prstencov tvorí deväť anjelských zborov, ktoré obiehajú okolo Božej lásky. V Danteho chápaní anjeli sú nehmotné bytosti, čo Tvorca stvoril ako formy číre (Par. XXIX., 33). Sú vždy zajedno s Bohom, večne Ho dokonale vidia a milujú. Majú intelekt a vôľu, ale na rozdiel od ľudí nemajú pamäť. Beatrice vysvetľuje, že všetci anjeli sa vyznačujú pokornou službou Bohu, a že aj pre nás je cnostné otvoriť sa milosti.

Empyreum
Z deviatej sféry Dante a Beatrice vystúpia vyššie za hranice samotného času a priestoru do Empyrea – najvyššieho neba, kde prebýva Boh. Opisuje to slovami:

prešli sme v nebo, čo je číre svetlo,

veľsvetlo ducha, plné čistej lásky,
lásky len k dobru pravému, v ňom prúd je,
prúd slasti tej, preň reč už nemá hlásky (Par. XXX, 39-42).

V Empyreu majú svoj skutočný domov všetci blažení, vrátane tých, ktorých sa ukázali Dantemu v nižších sférach neba. Sú umiestnení na stupne akoby obrovského kolosea v tvare veľkej bielej ruže (rosa candida; Par. XXX, 112-117). Svoj zrak upierajú jedným smerom na Pána Boha, ktorý je uprostred. Sú nekonečne šťastní. Dante je nadšený nádherou zástupu blažených, z ktorých sála pokoj a horlivosť (Par. XXXI, 1-18).

Dychtivo chce Beatrice položiť otázky, keď zistí, že na mieste panej skvie sa nový vodca (Par. XXXI, 59), že Beatrice vystriedal sv. Bernard z Clairveaux (1090-1153), mystik a cisterciánsky opát (Par. XXXI, 102). Prečo Bernard? Pre svoju  osobitnú oddanosť k Panne Márii. Ona je kráľovnou, pre ktorú úplne horí láskou, a ktorá mu nič neodoprie (por. Par. XXXI, 100-102).

Panna Mária
Sv. Bernard očarený Kráľovnou bielej nebeskej ruže pozýva Danteho uvažovať o Panne Márii. Ona je ženou jedinečnej krásy:

No hľaď už v tvár, čo najviac tvári Krista
sa podobá, bo len jej jasné skvosty
ťa uschopnia, by uvidel si Krista! (Par. XXXII, 85-87).

Dante stavia Pannu Máriu na najvyššie miesto v nebi. Žiadna iná stvorená bytosť nie je vyššie postavená ako Mária. Nad ňou je iba nestvorená, večná Trojica. Panna Mária je božská a ľudská. Božská v tom, že sa stala telesnou matkou Božieho Syna Ježiša Krista a ľudská v tom, že vždy zostáva človekom a je vzorom ľudskej dokonalosti (Constructing The Everlasting Cult of Mary in The Divine Comedy, gradesfixer.com). Dante v Božskej komédii hovorí o Panne Márii neustále. Dokonca ju spomenie raz pri opise Pekla, ale bez uvedenia jej mena, totiž bola to ona, ktorá sa zľutovala nad ním a chcela jeho putovanie cez tri ríše. Napísal:

V nebi je pani spanilá, čo vzlyká
a nad tým pádom tak jej slzy kanú,
že zmierňuje tým ortieľ pre vinníka (Inf. 94-96).

Počas putovania Očistcom sa presviedča o Máriinom účinnom príhovore a pomoci pri záchrane duší. Spomína konkrétne udalosti z jej života, aby nimi prezentoval jednotlivé čnosti a dával ju dušiam za príklad a povzbudenie k nasledovaniu. Zvestovanie ilustruje Máriinu pokoru a čistotu (Pur. X, 43-45); svadba v Káne jej štedrosť, ohľaduplnosť a tiež zdržanlivosť (Pur. XIII, 28-30; XXII, 142-144); nájdenie Ježiša v chráme je príkladom jej miernosti (Pur. XV, 85-93); návšteva u Alžbety je obrazom Máriinej horlivosti (Pur. XVIII, 100).

Všetky udalosti jej života dávajú Pannu Máriu do priameho vzťahu s Kristom a zároveň vystihujú jej ľudskú dokonalosť. Predstavujú ju ako dobrú matku, ktorá vedie nielen pútnika Danteho ale tiež aj nás k Bohu Otcovi (Constructing The Everlasting Cult of Mary in The Divine Comedy, gradesfixer.com).

V Očistci ju duše vzývajú o príhovor a ona im pomáha v procese očisťovania. Aj v tom je aktívne zapojená do diela spásy (Steven Botterill, Dante and the Mystical Tradition, 156). Dante zdôrazňuje, že Panna Mária nám pomáha posunúť sa z biedy hriechu k šťastiu spasenia. Pomáha všetkým, ktorí ju prosia, ako aj mnohým, ktorí tak ešte neurobili (Ralph McInerny, Dante and the Blessed Virgin).

V tretej časti Božskej komédie, v Raji, Dante vníma hlbokú náklonnosť, ktorú blahoslavení preukazujú Panne Márii. Dojíma ho ako nežne spievajú veľkonočnú antifónu Regina coeli – Raduj sa nebies kráľovná (Par. XXIII, 128); kráľovná anjelov, kráľovná ríše Pána (Par. XXXI, 116).

Jej tvár sa tvári Krista najviac podobá (Par. XXXII, 85-86). Je zo všetkých najviac spätá s Božím životom, plná milosti. Anjel Gabriel opakuje spev: Ave Maria gratia plena (Par. XXXII, 95). Cez ňu sa Boh rozhodol prísť medzi nás. Našou cestou k blaženému videniu Boha, k Ježišovi je ona:

Panna a matka, dcéra svojho syna,
ponížená a vyššia ako tvory;
nemenný, večný zámer Hospodina (Par. XXXIII, 1-3).